Moja milovaná Čína

Moja milovaná Čína

Konečne sa dostávam k článku z Číny. A hoc som tam bola už v Júli, rozhodla som sa, že sa s vami napokon podelím o zopár fotiek a spomienok z mojej dovolenky. Ak sa však pýtate, prečo som s tým prišla až teraz, odpoveď je jednoduchá. Nevedela som, či vás to zaujme.

Čo sa týka Číny, veľká väčšina z nás si predstaví niečo hrozné. Smog, špinu, tlačenicu, zabíjanie zvierat a neviem čo ešte. Skutočnosť je však o čosi iná, aj keď čiastočne pravdivá. Čo sa týka smogu, ten tam samozrejme je, no nakoľko sme boli v Tianjine – mesto neďaleko Pekingu (Beijing), nejak sme tento problém nepociťovali. A čo sa týka ľudí? Tak hoc ich je tam veľa, nikto do vás nedrgne, nepovie vám zlé slovo, práve naopak. Snažia sa vám poradiť aj napriek tomu, že nerozumejú vašej reči. A to ani keď skúšate anglicky či nemecky. Dokonca niekedy ani vašej čínštine neporozumejú 😀

A keď už spomínam to neporozumenie, zohnať taxík je takmer nemožné. Pýtate sa prečo? Síce ho zoženiete, zastavíte a chcete nastúpiť, no keď mu poviete adresu, skrátka vám neporozumie. My sme zastavili naozaj množstvo taxikárov, a drvivá väčšina nám neporozumela. Žiaľ, intonácia každej slabiky je maximálne dôležitá, a pokiaľ nemáte naozaj vycibrenú intonáciu, v Číne ťažko pochodíte.

Ďalšou zaujímavosťou je – čo vás asi pri predchádzajúcom riadku neprekvapí, je kamarátstvo. Nadviazať kamarátstvo s Číňanmi je prakticky nemožné. Hlavne pokiaľ nie ste vo veľkomeste ako je Beijing či Shanghai. Skrátka tu ľudia nevedia po anglicky, alebo sa hanbia, a tak si pravdepodobne nikoho nenájdete. Ak ste však otvorený a priateľský, nádej na nové zahraničné priateľstvo sa vám veľmi rýchlo otvorí, a to v podobe zahraničných študentov, čo sa rozhodli študovať v Číne. Sú to najmä Arabi a Afro-Američania. Ja som sa tam zoznámila s pár Arabmi, Maročanmi, jednou Bulharkou a napokon aj Afro-Američanmi. Ľudia to boli priateľský, milý, vľúdny a jeden z nich s nami dokonca potom bol stále. Skrátka nám tak veľmi sadol, že sme vyhľadávali jeho prítomnosť.

Čo sa týka kamarátskeho vzťahu, ten sme ukončili hneď po návrate na Slovensko. Teda, väčšina z nás. Maročania mi prestali písať, spolužiaci si prestali písať so zahraničnými. Mám dojem, že len ja som také „lepidlo“, čo si každé priateľstvo váži, a teda sa s niektorými z nich kontaktujem aspoň raz za týždeň. A keby sme nemali toľko povinností, možno aj častejšie.

Architektúra bola krásna. Majestátne budovy, draci, budhovia…. O farebnosť nebola núdza. Jediný nedostatok som videla v tom, že tam nebolo veľa zelene. My sme však bývali hneď vedľa malého parčíku, kde ľudia ešte aj ráno cvičili Tai Ji, takže to bolo naozaj krásne a romatnické.

Do Číny sa na 200% plánujem vrátiť. Nie len preto, aby som mojich kamarátov opäť videla – našťastie ich aspoň počujem a niektorých aj vidím cez video call. Ale aj preto, lebo sa mi tam nesmierne páčilo a zamilovala som si to tam.

P.S. Ak váhate, či sme pre Číňanov atraktívny, tak o tom niet pochýb. Na každom rohu si nás ľudia natáčali, fotili a niektorý sa dokonca spýtali, či sa s nami môžu odfotiť 😀 Skrátka sa tam cítite, ako najväčšie celebrity.

2 thoughts on “Moja milovaná Čína

  1. Na tento článek jsem se moc těšila. Obdivuji tě, že ses vydala na takovou cestu. Mě to do Číny moc neláká, ale věřím, že sis to tam užila. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *