Poznáte ten pocit, keď sa na vás všetko rúti a do toho skúšky? Neviete, kde vám hlava stojí a nedokážete sa už popasovať zo školou? Ten pocit, kedy by ste sa chytili aj slamky v domnienke, že vás zachráni. Tak, takéto obdobie mám práve ja. Avšak tou slamkou bola pre mňa kniha s názvom 21 tajomstiev úspechu od autora Brian Tracy. Priznám sa, že od tohto spisovateľa som ešte nič nečítala, no nakoľko už som naozaj zúfalá z tých skúšok, rozhodla som sa, že siahnem práve po tomto diele. A hoc si uvedomujem, že minimálne 90% úspešnosti je to, že sa človek musí učiť, učivá mi už nejdu do hlavy, a tak skúšam niečo vymyslieť, aby sa mi nejak do hlavy dostali a bola som úspešná aj v budúcom semestri, čo však nemusí byť také jednoduché, nakoľko každým rokom je škola ťažšia a ťažšia. 

Musím povedať, že kniha mi ako prvé oznámila, že v súčasnosti nemám skoro žiadne vlastnosti, ktoré sú potrebné na to, aby som bola úspešná. Popravde, dosť ma to vystrašilo, veď kto by sa hneď v úvode chcel dočítať, že je odsúdený do záhuby a nemá skoro nič z toho, aby mohol byť úspešný? A to nehovorím iba o škole, ale o všetkom. Skrátka to človeka trocha zabolí a zostane z toho smutný, keďže každý z nás túži po úspechu. Či už chce uspieť vo vzťahoch, práci alebo škole, skrátka chce byť natoľko úspešný, aby pocítil ten pocit uspokojenia a jeho telo a myseľ sa dostala do rovnováhy. 

Našťastie však autor povedal, že to nie je problém, pretože sa potrebné vlastnosti dajú získať naozaj tvrdou prácou na sebe. Práve tu sa väčšina ľudí vzdá a knihu odloží, alebo ju možno dočíta, no nezačne pokračovať. Autor v nej tiež vyjadril, že nie je také jednoduché stať sa úspešným, no ten úspech stojí za to, a tak som si povedala, že keďže chcem spraviť školu, musím ísť vstrieč k úspechu. A to aj napriek tomu, že to je naozaj ťažké. Veď predsa, človek nechce byť úspešný iba v škole, ale aj v živote, a tak sa mu tieto vedomosti do života určite zídu, a samozrejme aj tieto naučené vlastnosti.

Pre mňa asi najťažším krokom bolo naučiť sa disciplinovanosti a brať všetky veci na seba. Teda, ak poviete napríklad vášmu spolužiakovi aby vám poslal domácu úlohu a on tak neurobí, nemôžete byť nahnevaný na neho, pretože ste to chceli VY, a tak ste sa mali pričiniť k tomu, aby vám to poslal. Teda, mohli ste mu to pripomínať, poprípade ísť za ním domov a vypýtať si domácu úlohu osobne. Skrátka, zobrať veci do vlastných rúk a nečakať, že to za vás niekto urobí. Poprípade čakať na to, že mi učiteľka dá skúšku len zato, že mám pekné oči alebo preto, že som na škole. 

A čo sa týka cieľa? Je veľmi jednoduché myslieť na to, čo človek chce. No oveľa ťažšie sa za tým ide. Teda, dá sa povedať, že je veľmi jednoduché myslieť na to, že chcem skúšku úspešne spraviť, no oveľa ťažšie sa na ňu učí a oveľa ťažšie je prinútiť učiť sa. Tak, toto sú dve najťažšie veci, čo ma kniha naučila. No obsahuje ešte oveľa oveľa viac krokov, ktoré si z nej musíte zobrať k srdcu. O tom sa však dočítate už v samotnej knihe 🙂