Opäť vás snáď poteším článkom, ktorý som mala už dlho naplánovaný. Tento článok bude však úplne odlišný, nakoľko sa jedná o stravovanie v mojom živote. V súčasnej dobe je tomu už pár mesiacov, čo nekonzumujem cukor. Začala som s tým tento september a vydržala som až doteraz. Určite si myslíte, že som kedysi nejedla veľa cukru, no opak je pravdou.

Ešte pred pár mesiacmi som bola dievča, ktoré zjedlo za deň pokojne aj 3 sladkosti a ešte by som mala miesto aj na ďalšiu. Dievča, ktoré nedokázalo nemať doma sladkosť, ktoré jedlo sladkosti každý deň. A ako inak som riešila stres či smútok ako nejakou poriadnou kalorickou bombou?

Možno vám to príde zvláštne, no so sladkosťami som prestala jedného krásneho dňa. Už dlhšie som si uvedomovala, že som závislá na sladkom a že bez neho nemôžem ísť ani na krok, no nedokázala som sa ho vzdať. Vždy to bolo: „veď zajtra“. Tentokrát som sa však nevzdala a môj prvý deň bez sladkostí som s veľkými problémami prekonala. V tento deň som však dostala niekoľko záchvatov úzkosti a samozrejme striedanie nálad. Chvíľku som sa zabávala, no v okamihu keď mi môj organizmus dal impulz k sladkému som mala chuť plakať. Prvý deň bol nesmierne náročný, no nejak som ho zvládla. Ak mám byť úprimná, nikdy som sa nechcela vzdať sladkostí nadobro. Mojim cieľom bolo prestať byť závislá a dokázať si to tým, že nebudem jesť týždeň nič sladké.

Ako však tento týždeň prešiel, uvedomila som si. že mi sladké maškrtenie už ani veľmi nechýba. Začala som konzumovať veľa ovocia a robiť si všelijaké ovocné koktejly. Dokonca som prišla na to, že sa cítim oveľa lepšie, zdravšie a predovšetkým sa mi prestala točiť hlava. Bola som ako vymenená. Netvrdím však, že nekonzumujem cukor, nakoľko sa nachádza v chlebe, ovocií a podobných potravinách, a ovocia sa určite nechcem vzdať. Vedome však konzumujem cukor iba v podobe ovocia.

Ak sa pýtate, či nemám chuť na sladké, odpoveď je samozrejme áno. Moje obľúbené maškrty ako Kinder Bueno, Twix či Rafaelo je už tabu. Osud sa však rozhodol, že ma bude pokúšať, a tak som oslávila moje 22 narodeniny bez sladkého, bez torty. Kamarátkyne narodeniny s tortou som síce absolvovala, no torta zostala nedotknutá a všetky ponuky som doposiaľ odmietla. Nakoľko však nepatrím k fanatikom, nikomu nezakazujem jesť cukor, a tak sa ho u nás doma nachádza viac ako veľa. A  keď všetci jedia, ešte ma aj ponúkajú, nie je to ľahké. Podstatné však je stáť si za svojim slovom.