Nakoľko je moja mamina z Bratislavy (z Prešporku),
rozhodla som sa zakúpiť si knihu Prešporské
rozprávky, ktorá by podľa môjho názoru, nemala chýbať v našej domácej
knižnici

Výzor

Veľmi sa mi páči obálka tejto knihy, nakoľko zachytáva
kreslený obrázok Bratislavy. Tento bratislavský pohľad na kostol videl už asi každý, kto
bol niekedy v Bratislave. Zároveň sa mi páči i to, že je obal
vínovo červenej farby.

Obsah

Prešporské rozprávky sú výberom povestí, legiend, rozprávok
a mýtov z autorovej milovanej Bratislavy. Zákutia starého
Prešporka ožívajú v jeho rozprávaní o starej radnici, hradnom
duchovi, Ganymédovej fontáne, o chodbe pod Dunajom, o striebornom
orlovi, starej synagóge, vodníkovi z Prievozu, o strašidlách,
alchymistovi, krvavej studničke, o Floriánovi, o poklade bezhlavého
mnícha a ďalších miestach, udalostiach, postavách a postavičkách zo
starého mesta i blízkeho okolia, od najstarších čias po súčasnosť, prerozprávané
neopakovateľným štýlom.

Úryvok

Kapitola „Vodník z Prievozu“

Bohatý prievozský sedliak bol veľmi obľúbeným človekom. Bol
veľmi čestný, zásadový a pracovitý. Raz išiel na lúhu a uvidel
pasúceho sa štíhleho, svalnatého, krásneho koňa. Dedovia vravievali, že keď sa
prievozský vodník nudí, navštívi ľudí vo všelijakom prestrojení. Aby sedliak
nevystrašil koňa, zhrabol kôpku sena a ľahol si za ňu. Kôň sa popásal
a pomaly išiel k sedliakovi. Sedliak potichu z konopného špagátu
urobil laso a keď už bol kôň úplne blízko, sedliak vyskočil a slučku
mu hodil na krk. Kôň, na prekvapenie, nekládol žiaden odpor a poslušne
išiel za ním. Výborne ťahal pluh a dal sa osedlať. Jedného dňa sedliaka
pochytila lámka a pole trebalo doorať, tak poslal s koňom svojho
syna, no prikázal mu, aby ho nepustil k vode. Syn však po náročnom dni
neposlúchol a išiel k vode. Len čo podišli k vode, kôň sa
zaprel, vyšklbol sa synovi a už ho nebolo. Keď to syn povedal svojmu
otcovi, otec sa veľmi nahneval a vyhnal syna z domu. Keď sa tak túlal
dedinou, rozhodol sa, že sa vyberie k vode. Ani veľa neprešiel, keď
stretol na brehu vodníka. Keďže nechcel zutekať, rozhodol sa mu postaviť.
Vodník bol milý a pri odchode mu dal hrste zlata i čapicu drahokamov,
na tú cestu svetom. Na druhý deň ráno si sedliak uvedomil čo urobil
a išiel hľadať svojho syna. Dedinčania ho poslali popri vode a len čo
sa k nej priblížil, vodník vyskočil z vody, schmatol sedliaka
a už bo nikdy nikto nevidel.

Osobná skúsenosť

Veľmi sa mi táto kniha zapáčila. Obsahuje naozaj množstvo kratučkých
rozprávok či príbehov o Bratislave, ktoré sa veľmi rýchlo vryjú do srdca
človeka, hlavne Bratislavčana.

Mňa osobne najviac zaujal „Vodník z Pirevozu“, nakoľko
môj dedko pochádza z Prievozu je toto miesto môjmu srdcu blízke. Napríklad tento
vodník sa mi páčil, nakoľko sa s neho dá zobrať i ponaučenie
„neprivlastňuj si nič, čo ti nepatrí. Daj mu voľnosť a nechaj ho, aby si
vybral sám svoju cestu. Samozrejme, každý si túto rozprávku môže
vysvetliť trochu inak, no v každom prípade je podľa mňa naozaj veľmi pekná.

Kniha je veľmi dobre spracovaná, ľahko čitateľná
a nakoľko obsahuje naozaj nespočetné množstvo kratších príbehov, veľmi
dobre a ľahko sa dá čítať.

Každý z týchto príbehov má nejaké svoje základné rysy
a nejakú tú svoju zaujímavosť. Každý príbeh má niečo do seba a všetky
ma niečím zaujali. Najviac sa mi páčilo ale aj to, že niektoré z nich
nosia v sebe ponaučenie.

Hodnotenie

Túto knihu nemôžem ohodnotiť inak, ako 10/10. Autorovi sa
naozaj podarila.

Týmto by som veľmi pekne chcela poďakovať vydavateľstvu marencin.sk, ktoré mi túto knihu poskytlo ako
recenzný výtlačok. V prípade, že vás kniha oslovila, nájdete ju TU.