Určite poznáte klasické kartové hry ako sú faraón, žolík, kanasta,… Stretli ste sa ale už s veľmi zaujímavou kartovou hrou, ktorá dokázala oživiť klasiku? Reč je o kartovej hre UNO, ktorá sa na trh dostala už pred niekoľkými rokmi, no svoj vrchol zažíva ešte dodnes.
Čo sa týka tejto hry, po prvý krát som ju hrala v Číne, a okamžite som si ju zamilovala. Vďaka nej sme prežívali aj 4-6 hodinové cesty z Tianjinu do Beijingu, a to bez nudy. Autobus však nebol jediné miesto, kde sme túto hru hrali. Radi sme si ňou vypĺňali voľný čas a taktiež to bola perfektná hra na zoznámenie sa s ďalšími ľuďmi. Obvykle sme ju hrali s jedným chalanom z Yemenu, ktorý s nami bol naozaj stále, no spolužiaci túto hru hrali aj s Taiwančanmi. Už len keď nás niekto stretol vo výťahu, opýtal sa či ideme hrať Uno 😀 Takže, hra je zábavná nie len pre Slovákov.

Pravidlá sú veľmi jednoduché. Karty majú rôzne čísla a taktiež farby. Cieľom hry je samozrejme skončiť v kole ako prvý. A to tak, že postupne človek vyhadzuje karty. Hráč pred vami napríklad vyhodil červenú 5-ku. Vy v tomto prípade môžete vyhodiť ľubovoľnú kartu červenej farby, alebo 5-ku ľubovoľnej farby. Teda, máte 2 možnosti.
Aby to však nebolo také nudné, v balíčku sa nachádzajú 4 tajné „bonusy“, a to je menič farby, smeru a zastavenie. Niektoré sú iba vašim bonusom k dobru, no pri niektorých nájdete tzv „+ číslo“ v ľavom hornom rohu, čo znepríjemní ďalšiemu hráčovi situáciu – ten si totiž musí zobrať o daný počet kariet viac.
A prečo sa vlastne táto hra volá UNO? Akonáhle vám na ruke ostane posledná karta, musíte vykríknuť UNO. Ak tak nespravíte a niekto si to všimne, musíte si potiahnuť ďalšie 3 karty. A aj keď to vyzerá veľmi jednoducho, ja som takmer vždy zabudla na UNO – a teda, nebola som jediná 😀

Hru si môžete ešte trocha ozvláštniť rôznymi „trestami“ pre porazeného. U nás to zaviedol chalan z Yemenu a s veľkou radosťou nás všetkých nútil spievať alebo tancovať 😀 Zábavy sme si s týmito kartami užili do sýtosti.