Will Bowen je jeden z mojich obľúbených súčasných autorov, na ktorého som natrafila cca pred rokom. Nie len že sa mi páči jeho štýl písania, no zároveň má veľmi pekné posolstvo, vďaka čomu som od neho prečítala všetky knihy, čo napísal. Niet teda divu, že keď som sa dozvedela o jeho novej knihe „Príbehy šťastia“, tak som ju takmer okamžite pridala do svojej knižnice.

Táto kniha však nie je jeho klasickou knihou, kde píše o svojich príbehoch, ako zmeniť svoje myslenie a čo všetko sa mu v živote stalo, a ako k tomu pristupoval, poprípade čo sa z toho naučil. Táto kniha vypovedá príbehy o ľuďoch, ktorým sa vďaka prečítaniu jeho kníh či počúvania jeho prednášok a poznatkov zmenil život. Ľudia v tejto knihe píšu o tom, čo všetko sa im v živote začalo meniť, ba dokonca niektorí ľudia píšu o tom kedy sa im tieto „zázraky“ a toto „štastie“ dostalo do života.

Musím povedať, že aj keď nie som prívržencom tohto štýlu písania (keďže to nie je písané samotným autorom, ale jeho čitateľmi a fanúšikmi, teda nezískavam od autora jeho vlastné myšlienky), táto kniha sa mi i napriek tomu páčila. Dôvodom je, že Bowen napísal knihu o tom, že sa nemáme sťažovať, a aj keď sa mi táto kniha veľmi páčila, nedokázala som to zmeniť, a tak som to cca po dvoch mesiach vzdala.

Veľmi ma tieto príbehy potešili, keďže veľa z čitateľov malo taktiež skúsenosti, že to nie je také ľahké prestať sa sťažovať. Jediná vec, ktorá medzi mnou a nimi bola rozdielna je to, že oni to niekedy skúšali aj pol roka, rok až dokým sa im to podarilo.

A tak ma to nakoplo k tomu, aby som sa nevzdala a opäť skúšala žiť bez sťažností. A aj keď som to nevydržala, predsa len vidím aj ja veľmi veľký posun. Takže verím, že ešte väčší posun bude v prípade, že by som naozaj dokázala žiť bez sťažností.