Len pred niekoľkými dňami ste si na mojom blogu mohli všimnúť, že som napísala recenziu na knihu Svet bez sťažností. A nakoľko ma naozaj zaujala a oslovila, rozhodla som sa, prečítať si i vzťahy bez sťažností.

Čo sa týka knihy Svet bez sťažností, v ňom bola 21 dňová výzva, aby sme sa 21 dní po sebe nasledujúcich nesťažovali. A aj keď túto výzvu skúšam už 2 týždne, nevydržala som ani jeden deň nesťažovať sa. No viete na čo som prišla? Väčšina sťažností, ktoré za deň vyslovím (mimochodom, za 2 týždne sa aspoň moje sťažnosti zredukovali), tak skoro väčšina z nich úzko súvisí s nejakým človekom, poprípade s jeho charakterovou vlastnosťou, postojom k životu atď.

A práve o tomto je kniha. Hovorí nám, že väčšina sťažností súvisí s inou osobou. Či už sa sťažujete na to, čo robí, ako sa správa alebo na niečo čo práve urobila. Ak sa len na deň budete zaoberať svojimi myšlienkami, a zachytíte každú sťažnosť, ktorá vám vyjde z úst, zistíte, že takmer všetky sú naozaj mierené na nejakého človeka. Čím si s ním nie len zhoršujete vzťah (to čo hovoríte, priťahujete), no zároveň to škodí i vám samým.

V knihe sa dozviete zaujímavosti ako napríklad, že manželstvá, kde sa jeden na druhého sťažujú sú oveľa nešťastnejšie, ako tie, kde sa na seba manželia nesťažujú, miesto toho si to vydiskutujú vo dvojici. To, že vy sami dokážete napraviť rôzne neharmonické vzťahy s druhým človekom, a pritom nepotrebujete, aby on začal robiť ústupky. Taktiež že to, že neexistuje zlý človek, ba dokonca zlé vzťahy sú tu nato, aby sme sa z nich poučili. Cvičenia, ako si zlepšiť vzťahy, či už so sebou samým alebo s ostatnými. A samozrejme knihu taktiež obohacuje množstvo príbehov, ktoré vás utvrdia v tom, že autor vie o čom hovorí. Čo sa týka mňa, najviac ma zaujali časti, kde boli robené výskumy, a na základe toho zistili rôzne fakty, ako napríklad náš postoj ovplyvňuje postoj iných.

Čo sa však týka samotnej knihy, pre mňa najzaujímavejším zistením bolo, že väčšina ľudí berie pokarhanie, sťažnosť či iné pripomienky veľmi osobne, a to aj napriek tomu, že mu nevyčítame jeho osobu, skôr to, čo spravil. Napríklad, keď chlap nechá ležať ponožky na zemi, a my mu nahnevane oznámime, že si tie ponožky má odložiť, nežijeme v chlieve. Tak napriek tomu, že my sa rozčúlime kvôli ponožkám, druhá strana to berie osobne a cíti sa, že ho označujeme za bordelára.

Kniha je naozaj veľmi zaujímavá, veľmi sa mi páči autorov štýl písania, ako aj jeho príbehy a najmä vedecké poznatky. Táto kniha mi otvorila oči, a dúfam, že pri rôznych komfliktoch si na túto knihu zakaždým spomeniem. Pretože chcem, aby som žila v harmonických vzťahoch.